Sedíme si jedného večera príjemne unavení po celodennom skialpe na Refugio Gilberti na Kanine pri pivku, klebetíme, listujeme v časopisoch, keď tu zazriem foto, čo ma hneď dostalo: skialpinista na Etne. Naskutku nastal hon na informácie. Takúto exotičku si predsa nemôžeme odpustiť! Keď sme objavili hriešne lacné letenky na Sicíliu, bolo nám jasné, že svoju vrodenú túžbu už nepotlačíme.
Dňom „D“ sa stal 22. február 2016. Pravidelne sme hltali aktuálne snehové správy a vývoj počasia na vulkáne a priali si, aby došlo aj na skialp po snehu, nielen na „pudro nero“. Medzitým sme si zabukovali aj ubytká a prenájom auta. Ešte zohnať futrál na štvoro párov lyží, keďže nízkonákladovky pýtajú za každú batožinu nehorázdne príplatky a zvlášť za športovú výstroj, a vyrážame v zostave Iva Sikulová, Vlado Sikula, Palo Kán a Ivan Tokoly.
Let do Talianska
22. februára sme o 6.00 h vyrazili smer Budapešť, odparkovali auto a nasáčkovali sa do lietadla. O dve hodiny sme pristáli v Catanii, ale ešte pred doletom sme si cez okienka Boeingu „očekli“ svahy hory, kadiaľ má viesť naša výstupová trasa. No snehu sme tam veru veľa nespatrili, na prašanovy freeride to nebude, ale snehová línia, aj keď až od vyšších nadmorských výšok, je dostatočná aspoň na „jarný“ skialp.
Let sme vpohode prežili, žiadne pištole, Allah akbar, modré a červené kábliky ani grcátka sa nekonali. Menšie problémy boli s prenájmom auta, ale aj to sa hravo vyriešilo. Vyfasovali sme priestranný a úsporný Renault Kangoo a nasmerovali si to do mestečka Linguaglossa, kde sme sa ubytovali za pár šupov v penzióne u Rosy Mauro v historickom centre. Večer nás Rosa prekvapila fantastickým čerstvo upečeným koláčom, že vraj na privítanie. A to sme ešte nevedeli, čo nás čaká ráno. Tie raňajky sa proste ani pri najlepšej vôli a hladomore nedali zjesť- lukulské hody boli asi slabý odvar.
Prvý výšlap na pásoch
V miestnej pobočke CAI, (Club Alpino Italiano) sme si od sekretára pobočky Giuseppeho vyzdvihli kľúč a informácie o rifugiu Capanna Linguaglossa a presunuli sa na Piano Provenzana – lyžiarske stredisko, ktoré je momentálne mimo prevádzky, lebo po lávovom štrku to veľmi nejde. Nabalili sme sa naťažko a vystúpali 300 výškových k „našej“ chatke.
trailer Etna ski tour od ivafilova na Vimeo.
Po malom oddychu sme sa vydali zrekognoskovať terén. Desať minút kráčania lávou a konečne sme mohli obuť lyže, zorientovať sa a absolvovať časť zajtrajšej trasy. Dnešnú poobednú tréningovú túru si teda dávame do výšky cca 2600 m. Etna si zatiaľ spokojne pobafkávala, vyzerala prívetivo, lákavo a fotogenicky. Snehu bolo, našťastie, pri tohoročnej biede, pomerne dosť i keď sem-tam bolo treba vyzuť lyže a prenášať pár metrov cez lávu.
Na skialpoch na Etnu (3350 m)
V noci trochu prituhlo, prisnežilo a vyhviezdilo sa. Hneď zrána deň ako vyšitý, vyštartovali sme o ôsmej a plní očakávania stúpali v ústrety rozďaveným papuliam crateri summitali. Sneh iskril, slnečné lúče nás láskyplne pohládzali ale nad 3000 m sa zima a vietor na nás poriadne vybláznili. Pri minus 10°C a silnom vetre to urobilo pocitovu teplotu tak na minus 20. To však našou eufóriou ani nepohlo. Akurát sme si nemohli pre vrcholové foto obliecť expedičné tričká, lebo by nám bolo všetko odfúklo do krátera, kde sa to dosť zle hľadá.
Posledných 200 metrov pred vrcholom to už na lyžiach nešlo, zvyšok sme vybehli napešo, nacvakali pár vrcholových záberov a prišla čerešnička na torte – úžasný zjazd prerušovaný fotením scenérií. Lyže krájali kvalitnú snehovú pokrývku a my sme prežívali nekonečnú radosť z toho, ako sa nám podaril výstup, vyšlo počasie, vydržali sily…
Ešte v ten deň sme zostúpili dole, odviezli sa k moru do nádherného, históriou dýchajúceho mesta Taormina. Na každom kroku je tam čo obdivovať, zvlášť odporúčam navštíviť Teatro Greco s výhľadmi na mesto, more, Etnu.
No a posledný večer a deň sme okoštovali typickú sicílsku atmosféru v 500-tisícovej Catanii, kde v nijakom prípade nevynechajte centrum a predovšetkým Pescheria- rybí trh. Práve tam je koncentrovaná všetka šťava a esencia mentality tohto príťažlivého ostrova a jeho hlučných temperamentných obyvateľov.
Neradi sme sa lúčili, vôbec sa nám z ostrova nechcelo ale cieľ bol splnený, pamäťové karty plné fotiek, záberov a zážitkov, nuž nastal čas návratu. Ale som si istý, že Sicília nás so svojou prsnatou horou ešte neraz uvidí.
Sumár:
- Kvalitu zájazdu zaručuje aj dobrá partia. Boli ste skvelí:Ivanka,Pali,Ivo.
- Sicílčania sú svojský národ. Ale veľmi ústretový, milý, pohodový, ochotný,Ďakujeme:Giuseppe, Carmello, Rosa, Giulia,…
- Na Sicílii vo februári zažijete sneh, popol, svinskú zimu ale i teplé slnko, stromy obťažkané zrelými citrusovými plodmi, more, v ktorom sa dá kúpať.(Len treba teplejšie plavky.)
- Ak idete na Sicíliu autom, zoberte si to najotlčenejšie, nacvičte si odhad a užite Histeps: pravidlá cestnej premávky neexitujú, jazdí sa systémom kto prv príde, ten prv melie. Len nikdy nevieš, z ktorej strany.
- Ak niekto miluje schody, nech sa páči do Taorminy. V živote som ich toľko nevidel! Cestou z pláže do mesta máte chuť hodiť bivak…
Text a foto: Vladimír Sikula a Iva Sikulová
| Iva Sikulová-Filová je vystudovaná geoložka a záchranářka. Iva je slovenská extrémní skialpinistka, která dosud sjela řadu hodnotných alpských sjezdů – jako první žena sjela Pallaviciniho kuloár s Grossglockneru v květrnu 2003. Dále sjela řadu výborných sjezdů – namátkou Shareck, kuloár Whymper, Monte Cristallo – Nord (Canale Staunies), atd. Kromě toho dobře pojezdila v Kyrgyzstánu. Je spoluautorkou knihy Hory a sníh (Jan Pala, Iva Filová a kol., Epocha 2010). Více informací o sjezdech je na osobním webu Iva Sikulová-Filová. |
