Každý to poznáme. Teda každý infikovaný a diagnostikovaný snehofyl a skialpomätenec. Lásku na prvý pohľad. Nu veru tak. Keď sa na vás nejaký kopec či žľab usmeje a proste vám nedá spať. Viete, že tam musia vaše lyže zanechať nejeden oblúčik.
Na nás turčanov, teda ľudí z okolia Martina, už nejaký ten čas zvodne žmurká západný žľab Ostrej. Vždy na ceste do Banskej Bystrice ma volá, láka do svojich spárov a tak som si povedal, že dospel čas i ja na toto rande.
S Maťom sme stáli na vršku už vo februári, no pre pokročilý čas so západom za rohom a pre podozrivý snehový profil balíme naše chute i hrdosť do báglov a utekáme het. Teď však firnu je čas a snehu o dosti menej. No i tak sa rozhodneme byť hore skoro ráno, za tvrda, aby trávnatý podklad nepridal ku krížom smutne tróniacim nad žľabom ďalšie.
Podívejte se na kompletní fotogalerii
Přejít do galerie
Prohlédněte si všechny fotografie k článku…
Je 6:30 a spoza Ploskej na nás začína placho vykúkať slnko. Sme tu teď traja domorodci a Ostrá pre nás pripravila výhľady na pol slovenského sveta a málokto mal dnes lepší piknik ako my v tejto fatranskej reštaurácii.
Samotný zjazd nás víta firnovou pláničkou do 40°, ktorá sa mení v úzky žliabik s mini prahom, kde sa vari i zo 45stupnieva, no i snehu trocha ubúda. Vôkol bralné kulisy a dole už oblúk za oblúkom miernejším sklonom do muldodolinky k lesu a k trom prahom, ktoré si už na nás nedočkavo mädlia ruky. Od miestneho guru máme info, že ich treba obchádzať postupne zľava, sprava, a zľava. Smery obchádzok nám vyšľapali i miestni vodcovia, už prebudení macovia. Zjavne ich tu po dolinke pobehuje niekoľko. Stopy rôznych veľkostí križujú a ukazujú smer spoľahlivo.
