Každý to poznáme. Teda každý infikovaný a diagnostikovaný snehofyl a skialpomätenec. Lásku na prvý pohľad. Nu veru tak. Keď sa na vás nejaký kopec či žľab usmeje a proste vám nedá spať. Viete, že tam musia vaše lyže zanechať nejeden oblúčik.
Na nás turčanov, teda ľudí z okolia Martina, už nejaký ten čas zvodne žmurká západný žľab Ostrej. Vždy na ceste do Banskej Bystrice ma volá, láka do svojich spárov a tak som si povedal, že dospel čas i ja na toto rande.
S Maťom sme stáli na vršku už vo februári, no pre pokročilý čas so západom za rohom a pre podozrivý snehový profil balíme naše chute i hrdosť do báglov a utekáme het. Teď však firnu je čas a snehu o dosti menej. No i tak sa rozhodneme byť hore skoro ráno, za tvrda, aby trávnatý podklad nepridal ku krížom smutne tróniacim nad žľabom ďalšie.
Prohlédněte si všechny fotografie k článku…
Je 6:30 a spoza Ploskej na nás začína placho vykúkať slnko. Sme tu teď traja domorodci a Ostrá pre nás pripravila výhľady na pol slovenského sveta a málokto mal dnes lepší piknik ako my v tejto fatranskej reštaurácii.
Samotný zjazd nás víta firnovou pláničkou do 40°, ktorá sa mení v úzky žliabik s mini prahom, kde sa vari i zo 45stupnieva, no i snehu trocha ubúda. Vôkol bralné kulisy a dole už oblúk za oblúkom miernejším sklonom do muldodolinky k lesu a k trom prahom, ktoré si už na nás nedočkavo mädlia ruky. Od miestneho guru máme info, že ich treba obchádzať postupne zľava, sprava, a zľava. Smery obchádzok nám vyšľapali i miestni vodcovia, už prebudení macovia. Zjavne ich tu po dolinke pobehuje niekoľko. Stopy rôznych veľkostí križujú a ukazujú smer spoľahlivo.
